Mr. Perfect || BTS 1/2

17. dubna 2017 v 16:15 | Azumi (Karis) |  oneshots
Hello!
Jak jsem slíbila, začnu vydávat povídky, u kterých mám souhlas, že je mohu vydat:)
Tahle povídka se mě osobně moc líbila - stejně jako všechny. Každopádně, doufám, že i Vám se bude líbit.
Azumi je i na wattpadu, tak si určitě přečtěte nějaké její další práce - nebudete litovat^^ >klik<
Blog je svině a musím to rozdělit, pardon :/
Bye!


Niečim ma zaujal. Je iný ako ostatní. Nepatrí medzi tých ľudí, ktorý myslia len na seba a ubližujú ostatným. Je tak krásny a tak nevinný. Niečo ma k nemu priťahuje, ale neviem čo. Určite to časom zistím. Bolestne som zaskučal, keď som zakopol o svoju nohu a následne som dopadol na zem. Keď som si uvedomil, že som zakňučal moc nahlas, stíchol som a rukou som si zakryl ústa. Skoro som ani nedýchal, až dokedy som nezačul jeho dokonalý smiech. Úľavne som si vydýchol a ruku som si z úst zložil. Pomaly som sa postavil a skryl som sa za blízky strom. Kusol som si do pery a odhrnul som si pramienok vlasov, ktorý mi padal do očí.

Pozoroval som ho, ako sa široko usmieval a stál na lúke. Ruky mal pozdĺž tela a očami sledoval motýle, ktoré okolo neho poletovali. Toto bol snáď najkrajší pohľad, aký som mohol mať. Jeho havranie vlasy rozhrabával príjemný letný vietor, jeho tričko slabo vialo a jeho oči žiarili šťastím. Nedokázal som sa na to vynadívať. Bolo to ako zlato pre moje oči. Zasnene som ho pozoroval, dokedy sa nepohol. To ma trochu rozrušilo, tak som sa skrčil k zemi. Vysoká tráva ma dosť zakrývala, ale taktiež mi prekážala vo výhľade na to dokonalé stvorenie. Nespokojne som zamrnčal.

,,Hľadáš niečo?" ozvalo sa predo mnou a ja som vystrašene pozrel na chlapca, ktorý sa mi prihovoril. Oh, to je môj nádherný Hoseok.

,,S-stratil som prívesok," zamumlal som a sklonil som hlavu. Kúsal som si do pery a pomaly som sa postavil. Ozval sa jeho krásny tichý smiech, čo ma donútilo pozrieť sa naňho.

,,Myslíš tento?" povie a prstom ukáže na prívesok, ktorí je pripnutý na mojej taške. Vyvalím oči a do tváre sa mi nahrnie krv. Iba ticho prikývnem. Znova sa ozve jeho tichý smiech, ale ten rýchlo utíchne. Pozorujem jeho tvár, ktorá je napätá. Otočil sa mi chrbtom a zodvihol hlavu k oblohe.

,,Ak bývaš ďaleko, už by si mal ísť," zašepkal a vykročil na lúku. Žasol som, nad jeho ladnými krokmi. Ako keby tancoval a pri tom iba kráčal. Jeho kroky boli ľahké a zároveň autoritatívne. Vyzeral tak nevinne a pri tom dominantne. Pozoroval som ho s otvorenými ústami, ako sa strácal v diaľke. Pár krát som zamrkal, než som si uvedomil, že som tu už iba ja a príroda. Vytiahol som si mobil, aby som si zapísal výsledky pozorovania, lenže keď som uvidel čas, zhrozil som sa. V podstate som ho pozoroval dve hodiny. Zvrtol som sa na päte a rozbehol som sa domov. Musím tam byť skôr ako otec, inak nebudem môcť sledovať Hoseoka. A to nesmiem dopustiť.

Snažil som sa bežať čo najrýchlejšie, ale nešlo to. Taška ma spomaľovala a na ceste boli kamienky, po ktorých sa nebežalo zrovna dobre. Nestačil som s dychom a začínalo ma pichať v boku. Bolo horúco a mne sa pomaly rozmazávala cesta. A to mám ešte veľkú cestu pred sebou, pretože Hoseok má rád lúky ďaleko od civilizácie. Hoseok. Myšlienka naňho ma popohnala vpred a ja som nemyslel už na nič iné, iba na jeho nádherné orieškové očká a na jeho dokonalý úsmev. Nevedomky som sa začal usmievať a prestával som vnímať bolestivé pichanie v boku. Z ničoho nič som ucítil tvrdší náraz a následne pád. Kŕčovito som zavrel oči a potichu som zakňučal. Snažil som sa predýchať ostrú bolesť v zadku a v boku. Po nejakej chvíli som oči otvoril a pred sebou som videl chlapca s mentolovými vlasmi. Hlavu mal sklonenú a len tak sedel na zemi. Vstal som a rýchlo som sa oprášil.

,,P-prepáč, naozaj s-som nechcel," zakoktal som sa a snažil som sa nadýchnuť. Lenže on iba zakrútil hlavou, a ďalej sedel na zemi.

,,P-prepáč, ponáhľam sa," zaskučal som a znova som sa dal do behu. Chcel som mu pomôcť, ale nemohol som stratiť už ani minútu. Pokiaľ chcem ďalej sledovať Hoseoka, musím byť doma skôr ako otec. Nemôžem tam byť neskôr ako on, nezvládol by som to. Tričko sa mi lepilo na spotené telo rovnako, ako ofina na čelo. Bolo to nepríjemné, ale to je to najmenšie čo ma momentálne zaujíma. Keď som vybehol na cestu, bez obzretia som ju prebehol, aj keď ma skoro zrazilo auto. Dostal som sa na ulicu, kde začínali domy. Síce boli skôr také schátrané, ale ďalej už boli domy, ktoré vyzerali draho. Keď som uvidel náš dom, trochu som spomalil a snažil som sa chytiť druhý dych.

Táto myšlienka mi z hlavy vyfučala hneď, keď som uvidel otcovo auto, ktoré bolo na začiatku ulice. Vyvalil som oči a znova som sa dal do behu. Nemal som čas vyberať kľúče, tak som bránku jednoducho preskočil. Pribehol som ku dverám a stlačil som kľučku. Keď som zistil, že je zamknuté, spanikáril som. Rukami som zablúdil do vreciek nohavíc a rýchlo som vylovil kľúče. Ruky sa mi triasli a potili, takže mi trvalo, kým som chytil do ruky správny kľúč. Vsunul som ho do zámku a otočil som ním. V tedy som za mojim chrbtom počul zvuk motoru, ktorý hneď utíchol. Vkĺzol som do domu a tašku som hodil na zem. Odstúpil som od dverí, aby ma pre istotu netrafili. Pokúsil som sa upraviť si vlasy a následne som sa otočil naspäť ku dverám. Na perách som vyčaroval falošný úsmev a v tedy sa dvere otvorili.

,,Ahoj oci," uvítal som ho, lenže on mi nevenoval ani pohľad. Zabuchol za sebou dvere a vyzul sa. S taškou v ruke zamieril do svojej pracovne a ani sa neunúval ma odzdraviť. Ďalej som sa falošne usmieval a pozoroval som ho, až dokedy jeho chrbát nezmizol za dverami jeho pracovne. Potom som sa zosunul k zemi a lapal som po dychu. Zavrel som oči a v mysli sa mi vybavil Hoseok na lúke. Kusol som si do pery, aby som sa neusmieval a keď som znova dýchal tak ako mám, otvoril som oči. Pomaly som vstal na roztrasené nohy a vzal som si tašku. Vyšiel som po schodoch ku svojej izbe. Na tomto poschodí je iba moja izba, ostatné izby sú dole. S povzdychnutím som otvoril dvere.

Ovanul ma príjemný chladný vánok, ktorí ma prinútil k úľavnému vydýchnutiu. Vošiel som dnu a zavrel som za sebou dvere. Tašku som si hodil na zem ku stolíku a prešiel som ku svojej skrini, z ktorej som si vytiahol čisté tričko a boxerky. Pomalým krokom som zamieril do kúpeľne, ktorú som mal prepojenú s izbou. Keď som sa konečne dostal ku dverám, otvoril som ich a vošiel som dnu. Dvere som si iba privrel a veci som si hodil na malú skrinku z ebenového dreva. Vyzliekol som si prepotené tričko a hodil som ho na prádlový kôš. Hneď za ním išli aj nohavice, boxerky a ponožky. Po koberci, ktorý bol na zemi som prešiel k sprche, do ktorej som vošiel.

Pustil som na seba vlažnú vodu a blažene som vydýchol. Chvíľu som sa iba oplachoval, no potom som siahol po sprchovom géle, ktorý som si naniesol na ruku a následne rozotrel po celom tele. Spláchol som ho vodou a potom som si vzal šampón na vlasy. Trochu som si vytlačil na ruku a vmasíroval som si ho do vlasov. Blažene som vydýchol a pousmial som sa. Keď som mal vo vlasoch penu, spláchol som si ju vodou, ktorú som potom vypol. Vyšiel som na koberec a siahol som po uteráku, ktorý bol zavesený na vešiačiku. Utrel som si telo a začal som si sušiť vlasy. Keď som mal vlasy aspoň trochu suché, uterák som hodil na radiátor a obliekol som si nachystané veci.

Vrátil som sa späť do izby a ľahol som si na posteľ. Spokojne som si vydýchol a zavrel som oči. Je jedno ako moc som sa snažil, nedalo mi to spať. V mysli sa mi stále odohrávala chvíľa ako sa mi prihovoril tým jeho jemným hláskom. Myslel som si, že je to iba sen. A to som sa ešte tak strápnil. Keď na mňa prehovoril, mal som pocit, že ani nedýcham. A tie jeho dokonalé očká, ktoré žiarili šťastím aj po tom, čo som ho vyrušil. Pretočil som sa na brucho a usmial som sa do podušky. Ani som sa nenazdal a nechal som sa unášať krásnymi predstavami o mne a Hoseokovi, ktoré ma uspali.

••••

Nespokojne som sa pomrvil a následne som ucítil tvrdý pád, ktorý ma prebral. Zmätene som sa postavil a rozospato som si pretrel oči. Keď som si prestal pretierať oči, zívol som si a natiahol som sa. V tedy môj pohľad spočinul na osobe stojacej v okne na proti. Hoseok. Smial sa a pozoroval ma. Do tváre sa mi nahrnula krv a ja som sa pokúsil aspoň trochu upraviť, aj keď na rýchlo. Ale keď si všimol môj pohľad, prestal sa smiať a znova sa tváril nedostupne. Pár krát som nechápavo zamrkal a snažil som sa prestať červenať. Nakoniec som to vzdal a s hlasným povzdychnutím som dopadol späť do postele.

Bohužiaľ som v posteli dlho nepobudol, keďže na mňa zdola kričala mama. Zakňučal som a vyhrabal som sa z postele. Ešte raz som sa pozrel cez okno, či ho tam znovu neuvidím, ale nebol tam. Sklamane som odišiel zo svojej izby a zišiel som schody. Skôr ako som sa dostal do kuchyne, predo mnou prebehol otec a zmizol za vchodovými dverami. Nechápavo som dvere pozoroval, dokiaľ na mňa znova nezakričala matka. Povzdychol som si a prešiel som do kuchyne, odkiaľ sa linula vôňa. Prekvapene som zamrkal a pozoroval som mamu, ktorá pobehovala hore-dole.

,,Musíš ísť odniesť novým susedom koláče. Nesmieme byť neslušný a skús sa s nimi spriateliť," povedala jednoducho a otočila sa ku mne. V rukách zvierala bielu tácku, na ktorej boli poukladané koláče. Jazykom som si navlhčil pery a skôr ako som žmurkol, vtisla mi tácku s koláčmi do ruky. Začala ma tlačiť von z kuchyne a nakoniec ma vyhodila aj z domu. Zabuchla za mnou dvere a ja som zmätene zamrkal. Povzdychol som si a zamieril som k druhému domu. Ešte že nemusím prechádzať cez bránku, pretože to je to posledné, čo sa mi naozaj chce. Keď som sa dostal pred ich dvere, stratil som sebavedomie a nedokázal som zavoniť.

Ruku som mal stále nachystanú na zvončeku, ale nedokázal som ho stlačiť. Kusol som si do pery a trhane som sa nadýchol. V tedy som sa nejako prevážil a zatackal som sa. Vďaka tomuto sa mi podarilo zazvoniť na zvonček. Stuhol som a vystrašene som sa pozrel na seba. Tak nejako som sa zabudol prezliecť. A vlastne som ani nemal kedy, keďže ma mama vyhodila behom chvíle. So zatajeným dychom som čakal na svoju smrť, ktorá sa onedlho dostavila. Otvorili sa dvere a mne sa naskytol pohľad na Hoseoka. Zatajil som dych a cítil som, ako sa červenám. Ja, narozdiel od neho, som neupravený a strapatý. Dokonca som nevykonal rannú hygienu! Sčervenal som snáď ešte viac a zahanbene som sklonil hlavu.

,,Si v poriadku?" spýtal sa po chvíli ticha ustarane, na čo som len záporne zakrútil hlavou.

,,J-ja... T-toto som ti priniesol, k-keďže si nový sused," zamumlal som a podal som mu tácku. Pri prevzatí sa jeho ruky dotkli s mojimi a ja som myslel, že omdliem. Podlamovali sa mi kolená a točila sa mi hlava.

,,Vážne si v poriadku?"

,,A-áno, nerob si starosti," odpovedal som jednoducho a rukou som sa oprel o stenu domu. Naozaj som sa potreboval o niečo oprieť, pretože by som nezvládol stáť na nohách. Počul som pokladanie tácky a následne sa vedľa mňa zjavil Hoseok. Jeho ruku som ucítil na svojej tvári a neskôr na pleci. To som už nezvládol a obklopila ma tma.



Odkaz na druhý díl: >zde<
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 adimiruuyuqee adimiruuyuqee | E-mail | 21. května 2018 v 6:42 | Reagovat

http:/// - .ankor <a href="http:///">.ankor</a> http:///

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama